Prešovský kraj

Prešovský kraj je jeden z ôsmich krajov na Slovensku, nachádzajúci sa na severnej časti východného Slovenska.

Charakteristika

  • Rozloha: 8 993 km2
  • Počet obyvateľov (2008): 807 011
  • Hustota osídlenia (2008): 89,4 obyvateľov/km2
  • Počet okresov: 13
  • Počet obcí: 666 (z toho 23 miest)

Prešov

Prešov je hlavné mesto Prešovského kraja, nachádzajúce sa na východe Slovenska s počtom obyvateľov 92000. Je to tretie najväčšie mesto na Slovensku, po Bratislave a Košiciach. Je tiež sídlom Prešovského samosprávneho kraja, Prešovskej univerzity a Prešovského arcibiskupstva. Budovy v historickom centre sú súčasťou mestskej pamiatkovej rezervácie. Prešov je známy ako priemyselné centrum, najmä strojársky, odevný priemysel a elektrotechnika. Mesto ašpiruje na titul Európske hlavné mesto kultúry 2013.

Počiatky osídlenia tohto územia siahajú až do doby kamennej, čo dokazujú aj významné archeologické nálezy nájdené v údolí potoka Delňa. Ďalšie stopy existencie osídlenia územia dnešného Prešova pochádzajú z doby bronzovej, keď tu boli objavené bronzové predmety, keramika, ale aj železný nožík a ihlice. Nález zlatých a strieborných rímskych mincí patrí k veľmi cenným dôkazom o existencií hospodárskych stykov tohto územia s Rímskym impériom. Historicky doložené je aj osídlenie územia Prešova Slovanmi z prelomu 8. a 9. storočia.

Začiatkom 12. storočia bolo toto územie začlenené do uhorského štátu. Prvá písomná zmienka o Prešove sa nachádza v listine kráľa Belu IV. z roku 1247. V tom istom storočí v roku 1299 udelil kráľ Ondrej III. Prešovu mestské výsady, ktoré rozšíril kráľ Ľudovít I. v roku 1374, čím sa mesto Prešov stalo slobodným kráľovským mestom.

V 14. a 15. storočí zaznamenalo mesto mimoriadny hospodársky rozkvet, zakladali sa tu cechy (kožušnícky, kováčsky, krajčírsky, obuvnícky, a podobne) a v tom čase tu žilo okolo dvetisíc ľudí zaoberajúcimi sa prevažne remeslom. V roku 1455 dostalo mesto od kráľa Ladislava Pohrobka svoj prvý mestský znak. Vďaka hospodárskej prosperite mesta 15. storočie znamenalo aj rozvoj stavebného ruchu, ktoré sa odzrkadlilo na honosnej architektúre meštianskych domov.

Vývoj mesta v 16. a 17. storočí ovplyvnili šíriace sa reformácie a protihabsburské povstania. Mesto postihli aj živelné pohromy, mor, požiare a úpadok mesta sa prehlboval. Do histórie sa zapísal rok 1687 známy ako prešovské jatky, kedy boli na námestí kruto popravení 24 mešťania za podporu Imrichovi Tökölimu, vodcovi protihabsburského povstania ako výstraha pre ostatných. K oživeniu mesta došlo koncom 18. a zač. 19. storočia, kedy sa obyvateľstvo Prešova doplnilo prisťahovalcami z iných miest. Zriadením gréckokatolíckej eparchie v roku 1816 sem začal prichádzať väčší počet Rusínov a koncom 18. storočia sa tu vytvorila aj významná židovská komunita. Veľký hospodársky význam pre mesto mala výroba soli a preto v 19. storočí bol zastaraný systém ťaženia soli nahradený modernejším rozsiahlym komplexom.

Pôvod názvu mesta Prešov Legenda hovorí, že keď sa v 12. storočí uhorský kráľ Belo II. Slepý, zdržiaval v tomto kraji stratil sa svojej družine. Hľadajúc cestu k sprievodu si smäd i hlad zaháňal jahodami, ktoré v týchto končinách rástli v hojnom množstve. Keď ho večer našli rytieri z družiny, kráľ sa rozhodol z vďačnosti pomenovať neďalekú dedinu podľa jahôd. Z historického hľadiska však táto legenda nemá vierohodný podklad. Pomenovanie „Prešov“ sa objavuje až od 16. storočia. Dovtedy používaný názov Eperies je podľa slovenského historika profesora Uličného iba fonetickým prispôsobením staršieho slovenského názvu. Teda názov mesta Prešov nekorení v maďarskom slove „eper“ (jahoda), ale v slovanskom mene Preš.

Okresy v Prešovskom kraji

  • Prešov
  • Bardejov
  • Humenné
  • Kežmarok
  • Levoča
  • Medzilaborce
  • Poprad
  • Sabinov
  • Snina
  • Stará Ľubovňa
  • Stropkov
  • Svidník
  • Vranov nad Topľou

Pamiatky v Prešovskom kraji

Vybrať z pomedzi mnohých historických pamiatok nie je jednoduché. Najznámejšou cirkevnou stavbou je pravdepodobne Katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa, kde sú uložené relikvie blažených Pavla Petra Gojdiča a Vasiľa Hopka. Taktiež sa tu nachádza verná kópia Turínskeho plátna a relikvia svätého Kríža. Ďalšou cirkevnou pamiatkou je Konkatedrála svätého Mikuláša. Konkatedrálou je len od roku 2008 a patrí medzi najstaršie kostoly na území Slovenska.

Najvýznamnejšími svetskými pamiatkami sú Bosákov dom a Caraffova väznica.

Z pohľadu náboženstva sa Prešov trochu líši od ostatných slovenských miest. Prešov je sídlom slovenskej gréckokatolíckej metropolie, prešovská gréckokatolícka eparchia (biskupstvo) bola založená 3. novembra 1815 cisáromFrantiškom II. (na základe patronátneho práva) a kanonicky erigovaná 22. septembra 1818 rímskym pápežom Piom VII. 30. januára 2008 bola povýšená naarchieparchiu a stala sa zároveň centrom metropolie. Katedrálnym chrámom je chrám svätého Jána Predchodcu (Krstiteľa) na Hlavnej ulici.

Pravoslávna eparchia vznikla po druhej svetovej vojne rozdelením Mukačevsko-prešovskej pravoslávnej eparchie. Katedrálny chrám svätého kniežaťa Alexandra Nevského bol postavený v rokoch 1946-1950 v tradičnom ruskom štýle.

Prešov je aj sídlom biskupstva Evanjelickej cirkvi a. v.

V meste sú dve teologické fakulty – Gréckokatolícka teologická fakulta a Pravoslávna bohoslovecká fakulta, obidve patria pod Prešovskú univerzitu.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

You may use these HTML tags and attributes: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>